AUGUSTÍNY, Berco

Bol synom Berca Augustínyho st.. Vyučil sa za ručného sadzača, stal sa ručným, od roku 1924 strojným, v rokoch 1927 – 1929 opäť ručným sadzačom, v rokoch 1929 – 1933 pracoval vo funkcii obchodného zástupcu, v rokoch 1934 – 1937 faktora, potom technického správcu a v rokoch 1951 – 1953 technického úradníka – technológa v KÚS, v rokoch 1953 – 1964 bol členom činohry Divadla SNP a potom korektorom v Neografii v Martine. Od detstva sa venoval ochotníckemu divadlu, na javisku Slovenského spevokolu vytvoril po roku 1906 niekoľko detských úloh a do roku 1951 aj 78 zväčša výrazných postáv. Jeho prvou významnejšou úlohou bola postava Vojtecha v Šemberovej hre Jedenáste prikázanie (1919), spočiatku sa osvedčil v úlohách mladých bonvivánov, no herecké nadanie naplno rozvinul najmä v 30-tych rokoch vo veľkých charakterových úlohách svetového repertoáru. V roku 1946 s B. Gallom režijne naštudoval Tajovského Statky-zmätky. Vo vyššom veku sa odhodlal prijať angažmán martinského Divadla SNP, kde vytvoril ešte vyše troch desiatok postáv, najmä z oblasti komediálneho žánru. V roku 1921 sa úspešne zúčastnil konkurzu Družstva SND, no zostal verný martinskému divadlu. V Slovenskom spevokole bol členom výboru, podpredsedom a v rokoch 1948 – 1951 posledným predsedom. V roku 1947 ho vyznamenali čestným zlatým odznakom ÚSOD.