Študoval na meštianke v Krompachoch a na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Košiciach a v Prešove. V roku 1926 začal študovať právo na Karlovej univerzite v Prahe, no štúdium zo zdravotných dôvodov prerušil a až v rokoch 1928 – 1934 absolvoval štúdium teológie na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave. Stal sa evanjelickým kaplánom v Užhorode a v roku 1935 farárom v Pozdišovciach. V roku 1942 kňazské povolanie opustil a vo funkcii tajomníka Slovenskej národnej knižnice prišiel do Martina. Redigoval viaceré periodiká, v rokoch 1946 – 1948 bol štipendistom-spisovateľom MS a potom katalogizátorom jej knižnice. Zúčastnil sa SNP, po jeho vypuknutí ho Revolučný ONV poveril funkciou šéfredaktora Národných novín a po potlačení povstania sa ukrýval v horách. Do literatúry vstúpil krátkou prózou v časopise Vesna (1930) a sériou fejtónov a kurzívok v Národných novinách. Knižne debutoval zbierkou sociálnych noviel a poviedok Pohádka (1933), motívy hľadania stratenej lásky spracoval v ďalšej zbierke noviel Predposledný život (1940), po vojne vydal psychologický román s autobiografickými prvkami Železné ruky (1948) a ďalšie prózy. Stal sa popredným reprezentantom slovenskej dramatickej tvorby a do roku 1949 napísal 12 divadelných hier, ktorými analyzoval morálku slovenskej spoločnosti. V hre 3000 ľudí (1935) poukázal na problematiku nezamestnaných Slovákov v Amerike, drámou Pevec Boží (1936) priblížil životné osudy J. Tranovského, v hre Človek, ktorého zbili použil prvky expresionistickej poetiky, hru Diktátor v roku 1938 cenzúra stiahla z repertoáru Slovenského národného divadla, v ďalšej dráme Na konci cesty (1939) spracoval tému tragédie nezamestnaného, karierizmus kritizoval v jedinej veselohre Mastný hrniec (1940), ktorú tiež po premiére v Slovenskom národnom divadle cenzúra zakázala a vrchol jeho dramatickej tvorby predstavuje dráma Matka (1946), v ktorej matka usiluje o záchranu života dvoch rozvadených synov. Po nej napísal ešte drámy Neznámy (1944), Dvaja (1945) a Veža (1948). Jeho hry nacvičovali ochotnícke i profesionálne súbory na celom Slovensku. Venoval sa aj publicistike. V rokoch 1941 – 1951 vykonával funkciu podpredsedu Slovenského spevokolu.
