BODENEK, Ján

Narodil sa v rodine stolára vrútockých železničných dielní a toto prostredie poznamenalo vývin jeho sociálneho cítenia a literárneho myslenia. Po absolvovaní obchodnej akadémie v Martine pracoval od roku 1928 v MS. V období 2. svetovej vojny sa zapojil do odboja, bol členom revolučného Okresného i Miestneho národného výboru v Martine a kultúrnej komisie v Banskej Bystrici. Po vojne redigoval časopisy Turčiansky hlásnik a Slniečko, začas bol zodpovedným redaktorom Slovenských pohľadov, viedol Vydavateľstvo MS a jej edíciu Dobré slovo. V roku 1953 sa stal riaditeľom vydavateľstva Osveta v Martine a v roku 1963 redaktorom pôvodnej literatúry v Stredoslovenskom vydavateľstve v Banskej Bystrici. Všade dbal na vysokú jazykovú kultúru a čistotu ním redigovaných vydaní. Patrí medzi čelných predstaviteľov slovenskej novodobej prózy. Do vedomia čitateľskej verejnosti vošiel ako autor dnes už klasického románu o láske materinskej i synovskej Ivkova biela mať (1938). Potom vydal štrnásť ďalších diel - románových, poviedkových a novelistických, v ktorých reagoval na spoločenské deje a javy, kolízie a konflikty nepokojnej doby. Zobrazoval sny a túžby mladej revolučne naladenej inteligencie (Zapálené srdcia, 1939), ľúbostné príbehy (Svetlá na bublinách, 1942; Kríž profesora Runku, 1945), zachytil povstalecké dni (Z vlčích dní, 1947), po desaťročnej odmlke vydal literárne svedectvo o zmenách v dedinskom živote po roku 1945 (Na starom grunte, 1957; Pod horami biele pláne, 1962), o meštiackej mentalite a morálke v ľudovom vedomí a konaní (Katastrofa, 1961; Medzi nami, 1967; Vina 1968; Keď zanikol čas, 1977 a Dom s manzardkou, 1980). Literatúru pre deti a mládež obohatil aj románom Leto na rovniach (1975) a tvorbu zavŕšil novelou Keď padol obnovec (1985), v ktorej opäť fabuloval ľúbostný námet. Venoval sa aj prekladaniu z nemeckej literatúry. V roku 1985 mu udelili titul Zaslúžilý umelec.