Bol najstarším synom ev. farára a seniora Cyrila Bodického Študoval na vyššej obchodnej škole a na Exportnej akadémii vo Viedni. Po skončení štúdia počas 1. svetovej vojny narukoval do rakúsko-uhorskej armády a po skončení vojny sa v roku 1918 prihlásil do československých dobrovoľníckych vojenských jednotiek. V rokoch 1919 – 1921 bol praktikantom a účtovníkom v Meštianskej banke v Trenčíne, v roku 1922 prešiel do Martina, kde pracoval najprv v Tatrabanke, v auguste 1922 sa stal dirigentom, v roku 1936 riaditeľom filiálky banskobystrickej Národnej resp. od roku 1940 Stredoslovenskej banky, a v rokoch 1942 – 1945 pôsobil vo funkcii námestníka hlavného riaditeľa obchodnej správy centrály tohto ústavu v Banskej Bystrici. Od januára 1946 pracoval vo filiálke tejto banky v Krupine, v roku 1948 viedol filiálku Tatrabanky, resp. Slovenskej Tatrabanky v Krupine, v rokoch 1948 – 1949 bol úradníkom Slovenskej Tatrabanky v Bratislave, v rokoch 1949 – 1950 vedúcim jej filiálky v Galante, potom opäť úradníkom v Bratislave, v rokoch 1950 – 1951 úradníkom Štátnej banky československej a v roku 1951 ho preradili na miesto úradníka do výrobného podniku v Bratislave. Po príchode do Martina rozvinul bohatú spoločenskú a verejnú činnosť, pôsobil vo výbore MS i Slovenského spevokolu, v športových a turistických spolkoch, do roku 1932 bol starostom Sokola, pracoval však aj vo viacerých funkciách v Hlinkovej garde. Po roku 1939 sa stal prívržencom politického režimu Slovenskej republiky a propagátorom spolupráce s Nemeckom, a preto ho vymenovali do funkcie starostu Martina. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici bol predsedom správy podniku Fatra, ovocinárska účastinárska spoločnosť a pričinil sa o jeho investičný rozvoj.
