| Narodený | 31. 12. 1852 - Hodruša-Hámre, okr. Žarnovica |
| Zomrel | 09. 05. 1912 - Martin |
Vyučoval spev a maďarskú literatúru a žiaci na neho spomínali ako na výborného pedagóga. V rokoch 1888 – 1889 pôsobil aj vo funkcii školského dozorcu Turčianskej župy. V mladosti sa zaujímal o slovenské ľudové piesne, ktoré spracoval vo viacerých skladbách a uverejňoval ich v maďarskom časopise Orpheus.
Po vychodení základnej školy v rodisku študoval na učiteľských ústavoch v Leviciach a v Budíne, kde bol spolužiakom J. Škultétyho. Po štúdiách sa stal pomocným profesorom na učiteľskom ústave v Modre. Po založení štátnej meštianskej školy v Martine ho v roku 1880 vymenovali za jej správcu a keď pri nej v roku 1885 otvorili vyššiu obchodnú školu, stal sa správcom oboch škôl. Vyučoval spev a maďarskú literatúru a žiaci na neho spomínali ako na výborného pedagóga. V rokoch 1888 – 1889 pôsobil aj vo funkcii školského dozorcu Turčianskej župy. Jeho horlivé národné cítenie z mladosti rokmi ochladlo, no napriek tomu sa k slovenským žiakom správal spravodlivo a nikoho neprenasledoval. Napísal viac maďarských prác o martinských štátnych školách a zostavoval ich výročné správy. V mladosti sa zaujímal o slovenské ľudové piesne, ktoré spracoval vo viacerých skladbách a uverejňoval ich v maďarskom časopise Orpheus. Najvýznamnejšou z nich bola štvorylka Kvety tatranské. V rokoch 1907 – 1912 bol voleným členom župného výboru.
