BULLA, Blažej

Pochádzal z rozvetveného rodu oravských plátenníkov. Po štúdiu na gymnáziách v Banskej Bystrici, Levoči a v Ostrihome v rokoch 1871 – 1874 študoval na strojníckom oddelení českého polytechnického ústavu a potom architektúru na nemeckom polytechnickom inštitúte v Prahe, kde získal diplom architektra-staviteľa. Po ukončení štúdia pôsobil v Prahe, v roku 1878 si otvoril staviteľsko-projekčnú kanceláriu v Ružomberku a v roku 1883 ju presťahoval do Martina. Tu zostal až do smrti s prestávkou v rokoch 1896 – 1905, v ktorých pôsobil v Samarkande, kde mala rodinu jeho manželka. V staviteľskej tvorbe ho inšpirovali prvky ľudovej architektúry, vytvoril celý rad návrhov obytných domov, verejných hospodárskych i fabrických budov a projektoval mnohé kostoly. Ním projektované stavby boli realizované väčšinou na severnom Slovensku, najmä v Martine, Turci, Liptove a na Orave. Navrhol plán pavilónu a vstupnej vežičky k Výstavke slovenských výšiviek v roku 1887 a jedným z jeho najvýznamnejších diel bola budova Národného domu v Martine (1888). Neskôr pracoval na vytyčovaní nových martinských ulíc a vytvoril aj návrh na náhrobník A. Kmeťa na Národnom cintoríne (1909). Stal sa jedným z najvýznamnejších slovenských staviteľov a architektov na prelome 19. a 20. storočia Ako nadaný herec a hudobník pôsobil v Slovenskom spevokole, v ktorom bol dirigentom, písal a upravoval divadelné hry a venoval sa aj réžii. Okrem toho harmonizoval slovenské, ruské, ukrajinské aj slovinské ľudové piesne, viaceré uverejnil v Slovenských štvorspevoch (1895 spolu s J. Meličkom) a v ďalších zbierkach. Skladal umelé zbory na vlastné texty a na texty slovenských spisovateľov. Ľudové piesne aj zbieral, zapisoval a uverejnil v druhom a treťom zväzku Slovenských spevov (1890, 1896). Počas štúdia v Prahe pracoval v slovenskom akademickom spolku Detvan a v roku 1918 patril k signatárom Martinskej deklarácie.