| Narodený | 25. 10. 1869 - Belá-Dulice, okr. Martin |
| Zomrel | 29. 10. 1945 - Martin |
Po vzniku Československej republiky sa v roku 1919 stal školským inšpektorom v Piešťanoch, neskôr v Hlohovci a od roku 1932 žil na odpočinku v Martine. Od mladosti sa zapájal do národného hnutia. Na svojich pôsobiskách organizoval ochotnícke divadlo, pracoval v obecnej i mestskej správe a v školských radách.
Bol príslušníkom drobného turčianskeho šľachtického rodu pôvodom z Dulíc, kde jeho otec Štefan Búľovský bol učiteľom. Po štúdiu na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom učil v Modre a v Hybiach, po vzniku Československej republiky sa v roku 1919 stal školským inšpektorom v Piešťanoch, neskôr v Hlohovci a od roku 1932 žil na odpočinku v Martine. Od mladosti sa zapájal do národného hnutia, za čo ho aj prenasledovali, a pre účasť na augustových slávnostiach mu na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom odňali štipendium. Jeho meno preniklo na verejnosť najmä v roku 1893 po výstupe so žandármi počas osláv 100. výročia narodenia Jána Kollára v Mošovcich, kde ho i ohrozovali na živote. Na svojich pôsobiskách organizoval ochotnícke divadlo, pracoval v obecnej i mestskej správe a v školských radách. Inicioval postavenie pomníka popraveným revolucionárom z roku 1848 V. Šulekovi a K. Holubymu. Venoval sa zbieraniu ľudovej slovesnosti, najmä prísloví a porekadiel. Okrem toho prispieval najmä do Časopisu MSS, Národných novín, Černokňažníka, Dennice, Živeny a do publikácií MS.
