| Narodený | 08. 08. 1888 - Tisovec, okr. Rimavská Sobota |
| Zomrel | 30. 07. 1931 - Martin |
Počas štúdia pracoval v slovenskom akademickom spolku Detvan. V októbri a novembri 1918 v Martine ako veliteľ organizoval národnú gardu, a potom ho pridelili k I. pluku slovenskej slobody do Prahy, kde pôsobil vo funkcii vojenského a politického radcu. Pracoval v Slovenskom spevokole. Propagoval rozvoj sokolského telocviku.
Bol najstarším synom bankového úradníka a národného pracovníka Ivana Daxnera a vnukom Štefana Marka Daxnera. Študoval na reálke v Hodoníne, potom vo Velkom Meziříčí a na technike v Prahe, kde po prevrate v roku 1918 získal inžiniersky diplom. Počas štúdia pracoval v slovenskom akademickom spolku Detvan. V októbri a novembri 1918 v Martine ako veliteľ organizoval národnú gardu, a potom ho pridelili k I. pluku slovenskej slobody do Prahy, kde pôsobil vo funkcii vojenského a politického radcu. V roku 1923 sa stal technickým správcom Dielne na náradie v Martine a podstatnou mierou sa zaslúžil o jej prebudovanie na modernú prosperujúcu fabriku svetovej úrovne. Pre demokratické zmýšľanie a povahu bol obľúbený medzi robotníkmi i úradníkmi. Pracoval v Slovenskom spevokole, v ktorom vykonával funkciu tajomníka, zrežíroval mnohé večierky a niekoľko divadelných predstavení. Diváci ho obľubovali i ako speváka. Propagoval rozvoj sokolského telocviku, bol starostom Okresnej nemocenskej pokladnice a predsedom martinského Rotary klubu.
