EICHLER, Pavol

Bol jediným synom mäsiarskeho majstra Alexandra Eichlera. Po maturite na martinskom gymnáziu študoval v rokoch 1935 – 1941 medicínu na Univerzite Komenského, resp. Slovenskej univerzite v Bratislave, kde dosiahol titul MUDr. Po promócii bo krátko sekundárnym lekárom v detskom liečebnom ústave v Dolnom Smokovci a od roku 1941 jedným z prvých lekárov v tuberkulóznej liečebni vo Vyšných Hágoch. Spočiatku bol sekundárnym lekárom, v rokoch 1945 – 1946 zástupcom primára interného oddelenia a 1947 – 1953 primárom interného oddelenia a zástupcom riaditeľa sanatória. V roku 1953 ho v súvislosti s prenasledovaním katolíckej cirkvi totalitným režimom zatkli, spolu so skupinou MUDr. R. Šestáka obvinili z velezrady a vyzvedačstva proti Československu a jeho spojencom a Najvyšším súdom v Prahe na základe vykonštruovaných dôkazov odsúdili na trest odňatia slobody na 11 rokov. Neskôr ho rehabilitovali, po prepustení v roku 1960 sa stal sekundárnym lekárom na infekčnom oddelení nemocnice v Poprade, od roku 1961 vo funkcii primára budoval pľúcne oddelenie v nemocnici v Starej Ľubovni a od roku 1967 do odchodu na dôchodok v roku 1989 bol závodným lekárom podniku Calex v Zlatých Moravciach. Venoval sa najmä liečbe hrudných empyémov, bronchologickej diagnostike, spirometrickým vyšetreniam a patril k priekopníkom bronchoskopických vyšetrení v celom Československu. Popri lekárskej praxi od roku 1944 uverejnil v časopisoch Bratislavské lekárske listy, Slovenský lekár, Rozhledy v tuberkuloze a Pracovní lékařství viaceré odborné príspevky.