Bol mladším bratom Jozefa Gašparíka Leštinského. Aj on mal od detstva vyššie ambície a nechcel zakrnúť pri remesle. V roku 1887 sa stal evanjelickým učiteľom na Bystričke, v roku 1896 prešiel do Koštian nad Turcom a v roku 1898 na evanjelickú školu do Priekopy. Počas prvej svetovej vojny učil sám 150 – 180 žiakov, čo prispelo k zhoršeniu jeho pľúcnej choroby. Ako učiteľ pôsobil v Priekope do 1. 1. 1926. Popri učiteľskej práci vyvíjal rozsiahlu národnobuditeľskú a osvetovú činnosť, za ktorú ho prenasledovali. V roku 1914 ho na základe obvinenia z trestného činu urážky kráľa a poburovania odsúdili do väzenia a z politických dôvodov ho pred rokom 1918 uväznili ešte päťkrát. V roku 1901 založil v Priekope potravné družstvo ako prvé v Turci a stál na jeho čele 25 rokov. V roku 1910 sa stal hlavným organizátorom a správcom Spolku evanjelickej mládeže v Priekope. V roku 1918 bol členom národnej gardy v Záturčí. Osobitne sa venoval dobrovoľnému hasičskému hnutiu, už na Bystričke založil dobrovoľný hasičský zbor, podieľal sa na zakladaní a výcviku zborov v susedných obciach, v roku 1898 prevzal vedenie rozpadnutého hasičského zboru v Priekope, v roku 1904 ho zvolili do funkcie jeho predsedu a v roku 1930 vyznamenali titulom čestného doživotného veliteľa zboru. Písal krátke poučné poviedky, ktoré uverejnil v Ľudových novinách (1900 – 1901) a v časopise Evanjelická mládež (1913), publikoval aj niekoľko kratších a didaktických básní, príspevkami o problémoch škôl a učiteľov prispieval do časopisu Rodina a škola a dopismi o aktuálnom dianí a spolkovej činnosti do časopisov Evanjelická mládež a Slovenský týždenník. Pre regionálnu históriu sú mimoriadne cenné jeho spomienky na založenie Potravného družstva a Dobrovoľného hasičského spolku v Priekope, ktoré uverejnil v časopisoch Hospodársky obzor (1934) a Hasičské listy (1937).
