GOLDPERGEROVÁ, Ema

Pochádzala z novohradskej obce Ľuboreč, kde bol jej otec Jozef Goldperger učiteľom a okresným notárom. Patril k  malej vrstve národne zmýšľajúcej inteligencie v Novohrade, no bol hrdý aj na svoj zemiansky pôvod a predikát "zo Sachsensteinu". Ema sa od mladosti zúčastňovala národných podujatí, navštevovala majálesy revúckych študentov a valné zhromaždenia MS či Živeny. Za národnobuditeľskú činnosť ju viackrát stíhali, najmä za rozširovanie brožúry Hlas k rodičom a v rokoch 1893 – 1894 ako iniciátorku a organizátorku zbierky na dar slovenských dievčat S. Hurbanovi Vajanskému väznenému v Szegede. Bola príslušníčkou úzkej vrstvy vzdelaných národovkýň a venovala sa najmä zberateľskej práci v oblasti etnografie. Zbierala ľudový odev, textil, výšivky, zúčastnila sa na organizovaní Výstavky slovenských výšiviek v roku 1887 v Martine, zapisovala však aj ľudové piesne a nárečové prejavy. Uverejnila niekoľko odborných príspevkov. Bola funkcionárkou Živeny, ktorá ju v roku 1906 poverila opaterou svojich národopisných zbierok, ktoré v roku 1908 preniesli do novostavby budovy MSS. V nasledujúcom roku sa stala prvou kustódkou MSS.