GRÉBERT, Arvéd

Po maturite na gymnáziu v Košiciach v roku 1933 študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave, súčasne absolvoval študijné pobyty v Paríži, Berlíne, Ríme v Ženeve, a v roku 1938 dosiahol titul doktora práv. Po vzniku Slovenskej republiky sa stal tajomníkom ministra zahraničných vecí a neskôr tlačovým atašé na slovenských vyslanectvách v Budapešti, Sofii, Ríme, Berlíne a v Berne. V júni 1944 sa v Berne vzdal funkcie tlačového atašé a požiadal švajčiarsku vládu o azyl. Spolupracoval s Prídavkovou Slovenskou národnou radou v Londýne. V roku 1948 emigroval do Argentíny, bol zástupcom generálneho tajomníka Slovenského oslobodzovacieho výboru, začas redigoval bulletin Slovak a Information Service, mesačník Juhoamerický Slovák, v rokoch 1960 – 1966 pôsobil v Švajčiarsku, 1966 – 1968 bol redaktorom slovenského vysielania BBC v Londýne a od roku 1968 úradníkom opäť v Švajčiarsku. Už počas štúdia pracoval v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva a bol predsedom Spolku východoslovenských akademikov v Košiciach. Počas pôsobenia v Budapešti v období 2. svetovej vojny zbieral dokumentáciu o perzekúciách Slovákov, ktorá sa stala základom publikácie Krvácajúca hranica (1940). Spolupracoval najmä s F. Ďurčanským a J. Kirschbaumom, s ktorým v Švajčiarsku vydával bulletin Correspondance Slovaque. V Argentíne bol členom redakčnej rady mesačníka Slovenská republika, po roku 1960 bol popri zamestnaní dopisovateľom rozhlasovej stanice Slobodná Európa a intenzívne prispieval do slovenských časopisov v USA, Kanade, Nemecku, Taliansku a vo Švajčiarsku. Od založenia spolupracoval so Svetovým kongresom Slovákov, kde ho v roku 1971 zvolili za predsedu Odboru pre styk so Slovákmi mimo Svetového kongresu Slovákov. Okrem množstva novinových článkov napísal viaceré monografie, bibliografie a vedecké štúdie nielen v slovenčine ale aj vo svetových jazykoch.