GUZOVÁ-BECKOVÁ, Janka

Po maturite na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi v roku 1941 sa stala učiteľkou. Už v detstve sa prejavil jej výrazný hudobný talent, ktorý neskôr rozvinula súkromným štúdiom spevu. Do vedomia širšej verejnosti prvý raz vstúpila interpretáciou ľudových piesní v Prešovskom rozhlase v roku 1942 a v tomto meste i prvý raz koncertovala. Od roku 1945 pracovala v Košickom rozhlase, kde spolupracovala na relácii Obrázky z dedín. Po založení oddelenia ľudovej hudby v Bratislavskom rozhlase v roku 1949 ju sem ako referentku pozval J. Matúška. Čoraz častejšie vystupovala v rozhlase, na koncertoch a v rokoch 1950 – 1951 i v pražskej Lucerne. Od roku 1953 pôsobila v slobodnom povolaní. Spočiatku spievala s menšou cigánskou kapelou, neskôr s orchestrom Cimbal, veľa ľudových piesní nahrala na gramoplatne, jej popularita stúpala a stala sa známou doma i v zahraničí. Sama zozbierala okolo päťsto ľudových piesní, najmä z východného Slovenska, ktoré čiastočne vyšli v roku 1951 v zbierkach Janka Guzová spieva a Spevy nášho ľudu. Po roku 1951 ju z politických dôvodov začali prenasledovať, zakázali jej piesne vysielať v rozhlase, obmedzili vystupovanie na koncertoch a jej nahrávky v rozhlase nariadili zničiť. Pred ďalším prenasledovaním v roku 1969 emigrovala do USA, kde po piatich rokoch opäť začala vystupovať medzi krajanmi. V roku 1986 jej Kanadská slovenská liga udelila čestnú Cenu slovenského srdca.