Pochádzal z rodiny liptovských murárov. Vyučil sa u otca, ktorý práve staval budovu štátnej meštianskej školy v Martine, a tu sa zoznámil s martinským prostredím. Potom absolvoval odborné školy v Budapešti. Po návrate domov zakladal v rodisku a na okolí čitateľské spolky, organizoval ochotnícke divadlo a v rodnej obci zaviedol vodovod, ktorý bol prvým na slovenskej dedine. V národnej práci pokračoval v Sučanoch, kam sa presťahoval v roku 1903, tu nadviazal kontakty s viacerými poprednými osobnosťami národného života a pre národnobuditeľskú činnosť ho prenasledovali a uvalili na neho policajný dozor. V roku 1906 prišiel do Martina, kde si otvoril vlastnú staviteľskú kanceláriu, v roku 1908 založil tehelňu a neskôr sa stal spoluvlastníkom firmy Hlavaj-Palkovič-Uličný. V roku 1909 zložil staviteľskú skúšku v Budapešti. Hneď po vypuknutí 1. svetovej vojny musel narukovať do armády. Od príchodu do Martina bol členom a od roku 1912 i členom výboru Priemyselného spolku, potom spoluzakladateľom Slovenskej remeselníckej a obchodníckej jednoty a neskôr sa stal jej predsedom. Patril k signatárom Martinskej deklarácie a stal sa významným organizátorom živnostníckeho hnutia. Patril k spoluzakladateľom alebo členom temer všetkých slovenských i československých živnostenských inštitúcií a spolkov. S bratom Jozefom mal veľký podiel na založení Organizačnej jednoty staviteľov na Slovensku. Ešte počas prvej svetovej vojny pomáhal pri zakladaní Slovenského týždenníka, neskôr sa zúčastnil na založení časopisu Slovenský remeselník a obchodník, ktorý od roku 1929 redigoval. Bol spoluzakladateľom a predsedom spolku Slovenská práca, členom správy americko-slovenskej stolárskej účastinárskej spoločnosti Turčan a zúčastnil sa aj na založení Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine. Pracoval v obecnom aj župnom výbore, bol členom výboru MS, MSS, Slovenského spevokolu a vykonával ďalšie verejné funkcie. Venoval sa aj publicistickej činnosti. V roku 1948 znárodnili jeho tehelňu aj firmu Hlavaj – Palkovič – Uličný a v roku 1951 ho z politických dôvodov v „Akcii B“ na niekoľko rokov vysťahovali z vlastného domu a z Martina.
