TVAROŽEK, Eduard

Študoval na gymnáziu v Leviciach a v rokoch 1938 – 1942 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Od roku 1942 učil na obchodnej akadémii v Trenčíne, v roku 1947 sa presťahoval do Martine, kde sa stal referentom a redaktorom v Ústredí slovenských ochotníckych divadiel, v roku 1949 prešiel do MS a v roku 1953 do vydavateľstva Osveta. V tomto období bol z politických dôvodov prenasledovaný a v roku 1959 v procese s A. Hirnerom a spol. na základe vykonštruovaného obvinenia odsúdený, po návrate bol od roku 1960 robotníkom v tehelni v Martine, od roku 1962 prekladateľom odbornej dokumentácie a neskôr až do odchodu na dôchodok v roku 1980 vedúcim Strediska vedeckotechnických informácií vo Výskumnom ústave stavebných hmôt v Trenčíne. Po príchode do Martina sa intenzívnejšie zúčastňoval na kultúrnom živote, ktorý podnietil aj jeho záujem o prekladateľskú prácu. Ovládal šesť jazykov, od roku 1949 prekladal z českého, ruského, chorvátskeho, francúzskeho, maďarského a anglického jazyka najmä bábkové i divadelné hry a jednoaktovky, neskôr sa viac zameral na diela prozaikov anglickej a americkej literatúry (R. Halliburton, B. Danielsson, D. Hammet, J. London, E. Qeen, J. Steinbeck, T. Williams, W. S. Maugham, U. Sinclair a ďalších). Venoval sa aj esperantu, v ktorom vynikol ako básnik, autor a prekladateľ divadelných hier. Patril k skupine autorov, ktorí do esperanta preložili výber slovenskej literatúry (Slovaka antologio, 1977), napísal učebné texty Esperanto v 14 úlohách a Základy esperanta, ktoré vyšli vo viacerých vydaniach, a v roku 1992 vydal básnickú zbierku Sola en sunsubiro (Som v zapadajúcom slnku). Pôsobil aj ako redaktor viacerých slovenských a esperantských periodík a funkcionár esperantských organizácií. V roku 1995 mu udelili čestné členstvo Svetovej esperantskej organizácie.